Ako chutí večnosť ?

Autor: Michal Lajcha | 19.4.2014 o 11:20 | (upravené 19.4.2014 o 11:29) Karma článku: 6,94 | Prečítané:  1111x

Spomínam si na debatu s človekom, ktorý, vychádzajúc z evanjelia o boháčovi a Lazárovi, pomerne oduševnene vykladal hrôzy pekla. Spomínal mystické videnie sv. Faustíny Kowalskej o neznesiteľnom zápachu a tme ako aj nepodložené fikcie o 4-metrovom šupinatom diablovi! Rozprával o akomsi Billovi, ktorý bol vraj 23 min v pekle. Na moje zvedavé, neveriace a nechápajúce otázky, napr. ako jeho telo po „návrate z pekla“ diagnostikovali lekári, som nedostal žiadnu uspokojujúcu odpoveď akceptovateľnú zdravým rozumom. Navyše Magistérium Cirkvi nič také neučí, depositum fidei (poklad viery) uvedené tézy neobsahuje a Katechizmus Katolíckej cirkvi ich nespomína. Typický príklad, že aj negatívne hodnotená vec, môže človeka posunúť dopredu, keď vyprovokuje a následne vyprodukuje úvahu ako reakciu... Tu je tá moja:

Nebo, peklo, očistec nie je miesto, ale stav (duše) a súčasne platí, že v nebi budeme s telom. Boha čas a priestor neobmedzujú, veď u neho je tisíc rokov ako jeden deň. Neodpustil som si poznámku, že viac by ma zaujímalo ako bude v nebi – tam sa túžim dostať a väčšinou chcem podľa toho triediť svoje priority. Nebo ma motivuje viac ako ma peklo straší. Lk 16 spomína peklo ako miesto múk a súčasne nebo ako Abrahámovo lono – tak prečo riešiť zrovna peklo? Hoci skupina No name spieva „teraz už viem ako chutí večnosť“, nik sa odtiaľ nevrátil, hoci realita klinickej smrti, nám o večnosti niečo naznačuje, ale nie je to nebo, možno nejaká „predpredchodba“. Ak hovoríme o telogických pojmoch nebo a peklo, je nevyhnutné opierať sa o Sväté písmo. Tiež je pre náš duchovný život potrebná vyváženosť: nevnímať len milučké, sladučké citáty o láske a milosrdenstve: stratená ovca, márnotratný syn (...) a nezabudnúť ani na „plač a škrípanie zubami“, na podobenstvo o kúkoli a pšenici, na „odíďte odo mňa zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom“. Ako je realitou nebo, tak je realitou aj peklo, nekonečná Božia láska aj Božia spravodlivosť. Pre človeka je toto skĺbenie nepredstaviteľné, ale Boh je všemohúci! Každý je originál, na každého z nás zrejme zaberá niečo iné... Faustína Kowalská okrem spravodlivosti hrôz pekla hovorí aj to, že náš hriech sa rozplynie v mori Božieho milosrdenstva ako kvapka nečistoty v oceáne, lebo Jeho milosrdenstvo je večné. (Ž 136) (Kvapka ropy, predsa nemôže kontaminovať svetový oceán.) Boh sa nestal človekom, aby človeka odsúdil, ale aby ho zachránil – v tom je nekonečné Božie milosrdenstvo. Emanuel Levinas povedal: „Stvoriteľovi slúži na veľkú slávu fakt, že dal život bytiu, ktoré je schopné poprieť ho.“ Taká obrovská je sloboda človeka – môže sa rozhodnúť aj proti vlastnému šťastiu. Isté však je, že pri poslednom súde nebude ani jeden prípad „ja som nevedel“, „keby som bol vedel“, „ja som to až tak nemyslel“ – Boh nikomu neukrivdí – v tom je nekonečná Božia spravodlivosť. Pravdou je, že do pekla sa dostane iba ten, kto si to sám slobodne zvolí. Boh nebude nikoho do neba nasilu tlačiť. Taká obrovská je dôstojnosť človeka. Pekné porovnanie spravodlivosti a milosrdenstva nášho Boha môžeme objaviť analýzou zmlúv Boha s človekom prevažne v Starom zákone: Keď Boh uzatvára zmluvu alebo sľub v zmysle spravodlivosti ako trest, vždy z nej upustí zľaví, nechá sa „uprosiť“, „presvedčiť“, „odmäkčiť“ a nakoniec sa nestane, čo bolo isté a zrejmé alebo aj povedané, že sa stane! (Abrahám a počet spravodlivých v Sodome, (ešte 40 dní a ) Ninive bude rozvrátené (... a nebolo...!), Jonáš v útrobách ryby...) Oproti tomu zmluva v prospech človeka je dodržaná vždy. Ako bude v nebi? Nedávno som stretol človeka, ktorý s nadšením hovoril, že v nebi budeme s 25 až 33-ročným telom. Viera Cirkvi učí, že to bude naše telo v najlepších rokoch. Vzkriesené telo bude dokonalé, bez utrpenia, defektov, vrások, chorôb, chýb a chybičiek. (V nebi budú plastickí lekári bez práce) Jednoducho, oslávené telo bude mať vlastnosti ako Ježišovo telo po zmŕtvychvstaní – bez obmedzenia času a priestoru, schopné premiestňovať sa aj „cez zatvorené dvere“ a prekonávať v okamihu akékoľvek vzdialenosti, žiarivé, najkrajšie, najoddýchnutejšie, najvynikajúcejšie, schopné robiť všetko, pohyblivé, schopné prechádzať cez stenu ale aj jesť, vznášať sa, zjavovať sa, radujúce sa Ján Pavol II. v Katechézach o ľudskej láske aj Benedikt XVI. vo svojej prvej encyklike Boh je láska potvrdzuje, že v skúsenosti lásky môžeme matne tušiť a veľmi hmlisto spoznávať ako bude v nebi. O tom spieva No name v piesni Večnosť – o chvíľach, keď si človek spontánne povie: „Cítim sa ako v nebi“ alebo „keby tak chcel teraz zastať čas“, alebo „táto chvíľa by mohla trvať aj večne“. Boh je prameňom každej ľudskej lásky, lásky medzti mužom a ženou privilegovane. Každá láska je účasťou, podmnožinou Lásky. Kľúčové miesta v Písme k tejto téme sú: 1. „Nijaké dobro im tam chýbať nebude“ a 2. „Ani oko nevidelo ani ucho nepočulo ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým , ktorí ho milujú.“ 1 Kor 2, 9 Týmto je povedané všetko - viac sa nedá. Priatelia, kvôli zmŕtvychvstaniu Ježiša Krista nás čaká lepšia budúcnosť! Najneskôr vo večnosti! Jediná podmienka: Zvoľme si Boha!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?