O darčekoch, dare a šťastí

Keď som sa nedávno chystal na jednu narodeninovú oslavu, s hrôzou, resp. so starosťami som zistil, že tých nevybavených gratulácii mám viac. Nečudo, že ovešaný darčekovými taškami, mi prišli na um tieto úvahy a spomienky:-hoci je dôležité a podstatné to, čo je v taške, predsa aj taška (obal) môže veľa vylepšiť alebo pokaziť. Nie je hodno vzácnu vec vložiť do hocičoho, lebo by sa mohlo stať, že ju vyhodíme mysliac si, že ide o odpad. Čím vzácnejšia vec, tým lepšia ochrana.-Aký je rozdiel či darujem niečo, čo vyjadruje môj vzťah k danej osobe alebo kúpim niečo na poslednú chvíľu na poslednej pumpe alebo zháňam po dome, čo už nebudem potrebovať. Láska rozmýšľa, čo potrebuje druhý, nie čo už nepotrebujem ja.-Keď nemáme možnosť dar odovzdať osobne a iba ho po niekom pošleme alebo niekde necháme, potrebujeme sa uistiť, či sa dostal tej správnej osobe, či darčekovú tašku nezobrali cigáni, kolega, či sa niekde nazabudla – nie je nám to jedno, lebo v taške nie sú kalendáre z minulého roka, ale niečo hodnotné pre niekoho vzácneho, koho máme radi.Pastorálna konštitúcia Gaudium et spes (Radosť a nádej) – azda najdôležitejší dokument II.vatikánskeho koncilu – v bode 24 hovorí: Človek - jediný tvor na zemi, čo Boh chcel kvôli nemu samému - ne¬môže nájsť v plnej miere sám seba (nemôže nájsť pravé šťastie), iba ak v úprimnom sebadarovaní.Všetko, čo Boh stvoril bolo stvorené ako dar pre človeka – iba jeho – korunu tvorstva, Boh stvoril pre neho samého, aby bol človek človeku darom. V starom slovenskom preklade uvedeného dokumentu je nesprávne použité v „nezištnej samožertve“. Výraz nezištný a úprimný je veľký rozdiel: Zištný – niečo za niečo, niečo z toho chcem mať, niečo svojím dobrým skutkom sledujem (preferencie, hlasy, reklamu...) Nezištný – nič si nenárokujem, dávam ti to bez ohľadu na to, čo s tým darom ty urobíš.Ak však darujem úprimne, chcem, aby dar bol prijatý. Záleží mi na tom, či dar potešil obdarovaného alebo sa len tak tváril. Nenaplnilo by nás šťastím, keby sme vedeli, že obdarovaný s darčekovým parfémom spláchol WC. Sebadarovanie nie je samožertva, lebo sebadarovanie má dôjsť k šťastiu, k naplneniu, k zmyslu, nie k sebazničeniu, ale k sebabudovaniu.Z detských rokov si pamätám slogan : Radosť rozdávaním rastie. Keď som prvý krát kupoval na Vianoce darčeky svojím rodičom, mal som oveľa väčšiu radosť z darov odovzdaných ako z prijatých a záležalo mi na tom, ako ich rodičia prijmú, bol som zvedavý na ich reakciu. Nikdy nezabudnem na letné prázdniny 2006, keď sa nám podarila dovolenka mojich snov – dva týždne po Alpách na bicykli, partia, dobrodružstvo, adrenalín, realizácia dávnych túžob, zážitky na celý život. Jednoducho chvíľami som si hovoril: “Ak bude takto v nebi, tak sa tam fakt teším.“ Potom sme organizovali prvý tábor pre deti a vtedy som pochopil pravdu koncilu o úprimnom sebadarovaní: Šťastie, ktoré človek nachádza sebarealizáciou je slabým odvarom šťastia, ktoré nachádza žitím pre druhého. Paradoxne, tým, že nežijeme pre seba, ale pre druhých, každý podľa svojho povolania, najplnšie realizujeme aj seba.