Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!Tvoja veleba sa vznáša nad nebesia.
Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu naprotiveň svojim nepriateľom, aby si umlčal pomstivého nepriateľa. Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. Všetko si mu položil pod nohy: ovce a všetok domáci statok aj všetku poľnú zver, vtáctvo pod oblohou a ryby v mori i všetko, čo sa hýbe po dne morskom. Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
Nie náhodou pri liturgii krstu kňaz vyzve rodičov, aby obetovali svoje dieťa Nebeskému otcovi: Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.
Čo znamená oslavovať Boha vo svojom tele, svojím životom?
Žiť podľa povolania, ktoré sa nám dostalo. (Ef 4,1) Športovec, lekár, učiteľ, kňaz, manžel, smetiar, údržbár – na profesii ani povolaní vôbec nezáleží, ale na tom, či to človek robí naplno a najlepšie ako môže.
Žiť v posväcujúcej milosti, v kontakte s Pánom, napojený na Boha, žiť podľa Božej vôle.
Kedy človek svojím životom neoslavuje Boha?
Napríklad keď sa opije, keď sa prežiera a vlastnou vinou má prílišnú nadváhu, čím si neváži veľký dar. Boh stvoril človeka krásneho – fyzicky, emocionálne (schopnosť vytvárať vzťahy - EQ) aj racionálne (schopnosť myslieť - IQ). Boh videl že dielo je „veľmi dobré.“ (Gn 1, 31) Keď vlastnou vinou nepracuje. Poberá sociálne dávky a pritom by nemusel byť na ťarchu spoločnosti, ale užitočný pre spoločnosť. (Nedávno som bol svedkom zaujímavej komunikácie: „Kde robíš?“ – „Som invalidný dôchodca, bol som 2 mesiace v kóme“. A za to, že si kómista, nemôžeš niečo robiť?“ Iróniou je, že sa to udialo na náročnej vysokohorskej expedícii!) Človek svojím životom neoslavuje Boha vždy, keď má naviac, ako to, čo je alebo čo robí. Keď nevyužíva potenciál ktorý dostal od Boha ako dar. Je v ňom zárodok, semienko niečoho väčšieho, lepšieho, ale on to zanedbáva a nerozvinie, jeho kapacita sa nevyužíva naplno. Inak povedané, keď zakopáva talenty.
Veľmi všeobecne môžeme s určitosťou tvrdiť: Keď žije v hriechu.
Obrazne vyjadrené, každý z nás dostal od Boha pohár rôznej veľkosti. Naše poslanie, povolanie, výzva, celoživotný program je naplniť ho. Vôbec nezáleží na veľkosti pohára, ale na tom, nakoľko je plný. Možnosti odpovedať na príležitosti žiť podľa spomínaného programu isto máme. Benedikt XVI. to poeticky vyjadril takto: „Boh už predtým ako nás stvoril, rozmýšľal, čo do nás vloží, aby sme mohli odpovedať, keď nás zavolá.“ Keď sa nám nedarí, nezabudnime, že Boh hodnotí snahu, nie výkon.
Obrovským príkladom je Benjamín Carson – neurochirurg, ktorému sa prvému na svete podarilo oddeliť siamské dvojčatá zrastené mozgami. (Jeho príbeh je pútavo zachytený vo filme Gifted hands a v jeho knihách Odvaha robiť veľké veci a Zlaté ruky.) Černoch pochádzajúci z chudobnej rodiny. Matka negramotná upratovačka, otca nemali. V škole bol všetkým na posmech. Učiteľka zažíva obrovský nával radosti, keď sa mu podarilo z písomky dosiahnuť štvorku. Každý ním opovrhoval, naviac bol obrovský nervák. Jedného dňa si matka povedala: „Dosť bolo TV a lajdačenia, moji synovia sa nebudú v živote trápiť ako ja – budem na nich náročná.“ Pochopiteľne, synovia sa búrili, ale mama nepopustila zo svojich nárokov: Hoci nevedela čítať, synovia museli prečítať dve knihy za mesiac a napísať z nich slohovú prácu. Toto bola cesta vyúžívania kapacity, potenciálu, napĺňanie pohára.
Žiť podľa krstného povolania – žiť Bohu na slávu – tak ako si to priali naši rodičia, keď sme boli ešte v perinke je zároveň aj cestou k šťastiu, naplneniu, k zmyslu života.
