My - normálni vs. farári a mníšky

Autor: Michal Lajcha | 2.5.2014 o 18:46 | (upravené 2.5.2014 o 18:52) Karma článku: 9,38 | Prečítané:  1979x

Spomínam si na jednu kaukazskú expedíciu na najvyšší vrch Európy Elbrus (5642 m). Jedným z najkrajších špecifík tejto dovolenky bola 2- týždňová prítomnosť neveriaceho sveta v mojom živote. Keďže som vieru prijal s materským mliekom, vyrástol som v ortodoxnej katolíckej rodine, po maturite necelý rôčik na fare s nálepkou „budúci bohoslovec", od 19 -tich zavretý v zlatej klietke s názvom Kňazský seminár (kde sme boli všetci veriaci) od 25 - tich pracujúci, bývajúci a žijúci vo výlučne veriacom prostredí, to bolo inšpiratívne, obohacujúce, pozitívne stigmatizujúce a prospešné aj pre moje kňazstvo. Okrem toho milujem kontrasty v prírode aj v živote a na Kaukaze som zažil stret sveta veriaceho s „normálnym".

Naša 26-členná výprava pozostávala zo štyroch kňazov a ďalších 6 hlboko veriacich ženatých aj slobodných, mužov aj žien, ktorí sme spoločne každý deň slávili sv. omšu, okrem nás tam boli aj športovci, horali, turisti, ktorí v živote v kostole neboli a jakživ kňaza naživo nevideli. Takí „normálni“. Keďže my sme sa tiež snažili byť normálni, rýchlo sme sa skamošili a vznikali úsmevné príhody. Napr. s oslovením: „svätí muži“ (pomyslel som si „bar bys mal pravdu“).( Nešlo o žiadnu iróniu, bolo to maximálne úprimné.), či keď sa ma jeden bývalý reprezentant – kajakár s rozpakmi opýtal, či my môžeme aj pivo. Na jednej návšteve sa ma farníci opýtali, či máme aj mikrovlnku a podľa skutočnej udalosti je aj rozčarovanie prvoľavicovej babky, keď zistila, že aj pán kaplán chodievajú na potrebu, napriek tomu, že nosia sukňu. Keď žijete v takomto nenormálnom priestore, žiada sa vám relaxovať sem-tam v tom „normálnom“ – ako kompenzácia, kontakt s realitou, objektivizácia, spätná väzba...

Presvedčenie mnohých ľudí je, že Cirkev sú farári a mníšky, biskupi, príp. kostolníci a miništranti. Teda viac-menej tí, čo sa mocú okolo kostola a nosia sukňu. Do Cirkvi však patria všetci pokrstrení, ba čo viac, istým spôsobom aj tí, ktorí do nej úprimne chcú patriť.

Winston Churchil raz povedal: Štát sme my! Tento blog chce povedať Cirkev sme my, farnosť sme my!

Druhý vatikánsky koncil (1962-65) dal červenú klerikalizmu a paternalizmu. Nemajú však tieto, akože minulé, spôsoby zelenú v praxi niektorých cirkevných funkcionárov na Slovensku?

Čo mohol mať na mysli kardinál Martini, keď povedal, že Cirkev je 200 rokov pozadu?

Mať účasť na dianí a fungovaní Cirkvi, resp. farnosti znamená okrem iného aj mať zodpovednosť a tej sa neraz bojíme. Nebyť len pasívnym konzumentom ale spolutvorcom. Pohodlnejšie je byť kritizujúcim pozorovateľom. Vyberieš si tu vyprázdňujúcu alebo napĺňajúcu alternatívu?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?