V jednej poviedke sa hovorí o psovi, ktorý naháňal zajaca. Svojím zápaľom za vec strhol iného psa. Postupne sa pridali ďalší a ďalší, až ich utekala celá svorka. Keď už bežali tak dlho a tak silno, že sa potkýnali o vyplazené jazyky, jeden po druhom začali odpadávať – vzdali to. Ostal len jeden. Tipnite si, ktorý! Ten prvý, pretože on jediný videl zajaca.
Keď poznáme cieľ, dôjdeme k nemu aj cez prekážky, aj s „vyplazeným jazykom“.
To aké je dôležité poznať cieľ, aby sme zvládli prekážky cesty, vidíme aj na príklade troch kráľov, ktorý sa prišli pokloniť Ježišovi. Podľa tradície jeden bol biely – reprezentuje Európu, čierny za Afriku a žltý zastupuje ázijské národy. Historickí kritici hovoria, že pravdepodobne neboli králi, neboli ani traja, vraj to nebolo 6. januára a akoby toho nebolo dosť, dočítal som sa, že aj ich mená – Gašpar, Melichar a Baltazár pochádzajú až z 5. storočia! Sväté písmo spomína mudrcov od východu, ktorí priniesli Ježišovi dary – zlato, kadidlo a myrhu. Nedostatok jasných historických faktov nech nie je pre nás prekážkou vnímania posolstva, ktoré vyčítame z oficiálneho názvu sviatku troch kráľov - Zjavenie Pána.
Boh sa zjavuje – dáva poznať pohanom (univerzalita spásy), teda Boh chce spasiť všetkých ľudí. V pravý čas dá každému možnosť – ukáže mu hviezdu. Je len na nás ako sa postavíme k jeho volaniu, k jeho pozvaniu spolupracovať na jeho pláne spásy. Len sám Boh vie akú veľkú hviezdu komu ukázal, nakoľko zrozumiteľné, čitateľné znamenie, preto nebude vyžadovať od každého rovnaké výsledky. Spása pohanov je odkaz troch kráľov: Ak úprimne hľadajú pravdu a žijú podľa svojho svedomia.
Pán sa nám zjaví natoľko, nakoľko my pre to niečo urobíme. Cesta k Ježišovi môže byť aj v našom prípade kľukatá, zamotaná, neraz stratíme smer ako mudrci. Keď si predstavíme náročnosť cestovania pred 2000 rokmi (bola to fyzicky aj psychicky náročná niekoľkomesačná cesta na ťavách), mudrci sa nám stanú aj vzorom vo vytrvalosti na zvolenej životnej ceste. Kráčať bok po boku s tým človekom, ktorý mi už lezie na nervy, mám ho plné zuby a najradšej by som to zabalil. Nie je tragédiou ak niekedy nevieme ako ďalej. Dôverujme Bohu, že má pre nás cestu. Táto dôvera sa prejaví vytrvalým, húževnatým hľadaním. Keď sa nevzdám znamená, že Bohu dôverujem.
Keď budeme vidieť cieľ ako mudrci, potom aj náš život bude mať zmysel.
Ján Pavol II. vybral pre svetové stretnutie mládeže roku 2005 v Kolíne nad Rýnom práve heslo „prišli sme sa mu pokloniť“. Už dve tisícročia zaznieva táto výzva: Poďme sa mu pokloniť nielen na Vianoce.