Veľká noc po kresťansky

Autor: Michal Lajcha | 4.4.2015 o 11:37 | (upravené 4.4.2015 o 12:41) Karma článku: 3,64 | Prečítané:  773x

Prelínanie náboženského a profánneho sveta je sem-tam  zrejmé. Aj ateistická učiteľka použije vyjadrenie „túto poučku musíte vedieť ako Otče náš“, aj neveriaci rozumejú, čo znamená „opiť sa pod obraz Boží“, mnohé pravidlá života, pochádzajúce z Biblie (čo chcete aby ľudia robili vám robte aj vy im) akceptujú aj ľudia, ktorí do kostola nechodia. Veľká noc, podobne ako Vianoce, sú sviatky, ktoré prežívajú a slávia veriaci aj neveriaci. Rozdiel môže byť v chápaní podstaty a zmyslu.

Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanov v rámci celého liturgického (cirkevného) roka.  Prípravou na slávenie najvýznamnejších udalostí v dejinách spásy je obdobie 40-dňového pôstu, ktorý začína popolcovou stredou a končí v stredou pred zeleným štvrtkom. Nikdy mi počet pôstnych dní nesedel, až kým som nepochopil, že nedele sa do pôstu nerátajú. Každá nedeľa je oslavou Kristovho zmŕtvychvstania a preto sa podľa tradície v nedeľu nepostilo. Lite motive  pôstu je metanoia – zmena zmýšľania. Ide o revíziu vlastného vnútra a zamýšľanie sa nad správnosťou vlastného smerovania. Správne prežívanie pôstu by sa dalo prirovnať pohľadu do mapy v neznámom teréne: Kde sa nachádzam? Kam chcem prísť? Idem správne? Som spokojný so svojím smerovaním? Ako najlepšie prídem do cieľa?

Kvetná nedeľa. Ježiš Kristus vchádzajúci do hlavného mesta Jeruzalema zažíva veľkú slávu a Božskú poctu. „Hossana synovi Dávida!“ – privítali ho nielen ako kráľa, ale aj ako Boha. Stínali palmové ratoslesti a stlali nimi cestu, kadiaľ mal ísť, zobliekali svoje plášte a kládli mu ich pod nohy. Dramatické je, že ten istý zástup o pár dní bude kričať: „Preč s ním, ukrižuj ho!“ V našich končinách sa symbolicky používajú bahniatka, vzhľadom na to, že palmy nemáme. (odtiaľ prívlastok „kvetná“). Poslednú pôstnu nedeľu (6.), čiže týždeň pred veľkonočnou, sa požehnávajú bahniatka, ktorých popol sa použije na nasledujúcu popolcovú stredu na kajúce značenie na čelo.

Po pôstnom období nasleduje veľkonočné trojdnie (triduum).

Zelený štvrtok je pripomienkou poslednej večere, na ktorej Ježiš Kristus ustanovil oltárnu sviatosť   a sviatosť kňazstva. Ježiš umýva apoštolom nohy (práca otrokov) a tým dáva odkaz lásky: „Kto chce byť medzi vami prvý, nech je sluhom všetkých.“ Takisto z úst Ježiša odznela pamätná veta: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, čo položí život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia.“ To povedal ten, ktorý svoje slová o pár okamihov potvrdil svojou poproavou. Je to testament lásky. Posledná večera bola prvá svätá omša. Na poslednej večery bol aj Ježišov zradca Judáš. Ešte v ten deň Ježiša označil bozkom. Zajatie prebehlo v Getsemanskej záhrade na Olivovej hore. (odtiaľ názov „zelený“).

Veľký piatok je jediný deň v celom liturgickom roku, kedy sa nikde na svete neslúži svätá omša, lebo sa odohráva na kríži krvavým spôsobom. Obrady začínajú všade o 15:00, lebo to je hodina Kristovej smrti. Krížová cesta sa modlí v tento deň spoločne snáď v každom kostole a aj v centrách mnohých miest  - 14 zastavení lemuje ulice a námestia nielen vo Vatikáne.

Biela sobota. Ježiš je mŕtvy, čo pripomína Boží hrob v každom kostole. Veriaci po celom svete chodia „na poklonu do Božieho hrobu“. Po západe slnka sa obradom svetla začína veľkonočná vigília, ktorá je oslavou víťazstva života nad smrťou, svetla nad tmou, radosti nad smútkom, Boha nad diablom, lásky nad nenávisťou.

Veľkonočná nedeľa. Mária Magdaléna našla hrob prázdny v nedeľu ráno, čo si nevedeli vysvetliť. (Jaskyňa privalená kameňom, ktorý nebolo v ľudských silách odvaliť.) Zjavil sa jej zmŕtvychvstalý Ježiš v oslávenom tele. Ona sa stala „apoštolkou apoštolov“, lebo priniesla ustráchaným pozaliezaným chlapom tú najradostnejšiu správu v dejinách. Veľká noc je pohyblivý sviatok: Veľkonočná nedeľa je prvá nedeľa po prvom jarnom splne.

 Veľkonočný pondelok je v neveriacom svete chápaný ako centrum Veľkej noci (zrejme kvôli tradičnej oblievačke a šibačke a v neposlednom rade ide o komerciu a biznis). Liturgicky je prvým dňom veľkonočnej oktávy. Tradícia oblievanie a šibania žien mužmi pochádza pravdepodobne zo skutočnosti, že rímski vojaci sa snažili umlčať neumlčateľné hlasy o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Ženy boli prvé, ktoré začali túto správu šíriť. Medzi
Židmi sa dodnes prázdny hrob interpretuje ako krádež.

Všetkým prajem, nech Veľkú noc prežijeme čo najlepšie!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?