My - normálni vs. farári a mníšky

Autor: Michal Lajcha | 2.5.2014 o 18:46 | (upravené 2.5.2014 o 18:52) Karma článku: 9,38 | Prečítané:  1996x

Spomínam si na jednu kaukazskú expedíciu na najvyšší vrch Európy Elbrus (5642 m). Jedným z najkrajších špecifík tejto dovolenky bola 2- týždňová prítomnosť neveriaceho sveta v mojom živote. Keďže som vieru prijal s materským mliekom, vyrástol som v ortodoxnej katolíckej rodine, po maturite necelý rôčik na fare s nálepkou „budúci bohoslovec", od 19 -tich zavretý v zlatej klietke s názvom Kňazský seminár (kde sme boli všetci veriaci) od 25 - tich pracujúci, bývajúci a žijúci vo výlučne veriacom prostredí, to bolo inšpiratívne, obohacujúce, pozitívne stigmatizujúce a prospešné aj pre moje kňazstvo. Okrem toho milujem kontrasty v prírode aj v živote a na Kaukaze som zažil stret sveta veriaceho s „normálnym".

Naša 26-členná výprava pozostávala zo štyroch kňazov a ďalších 6 hlboko veriacich ženatých aj slobodných, mužov aj žien, ktorí sme spoločne každý deň slávili sv. omšu, okrem nás tam boli aj športovci, horali, turisti, ktorí v živote v kostole neboli a jakživ kňaza naživo nevideli. Takí „normálni“. Keďže my sme sa tiež snažili byť normálni, rýchlo sme sa skamošili a vznikali úsmevné príhody. Napr. s oslovením: „svätí muži“ (pomyslel som si „bar bys mal pravdu“).( Nešlo o žiadnu iróniu, bolo to maximálne úprimné.), či keď sa ma jeden bývalý reprezentant – kajakár s rozpakmi opýtal, či my môžeme aj pivo. Na jednej návšteve sa ma farníci opýtali, či máme aj mikrovlnku a podľa skutočnej udalosti je aj rozčarovanie prvoľavicovej babky, keď zistila, že aj pán kaplán chodievajú na potrebu, napriek tomu, že nosia sukňu. Keď žijete v takomto nenormálnom priestore, žiada sa vám relaxovať sem-tam v tom „normálnom“ – ako kompenzácia, kontakt s realitou, objektivizácia, spätná väzba...

Presvedčenie mnohých ľudí je, že Cirkev sú farári a mníšky, biskupi, príp. kostolníci a miništranti. Teda viac-menej tí, čo sa mocú okolo kostola a nosia sukňu. Do Cirkvi však patria všetci pokrstrení, ba čo viac, istým spôsobom aj tí, ktorí do nej úprimne chcú patriť.

Winston Churchil raz povedal: Štát sme my! Tento blog chce povedať Cirkev sme my, farnosť sme my!

Druhý vatikánsky koncil (1962-65) dal červenú klerikalizmu a paternalizmu. Nemajú však tieto, akože minulé, spôsoby zelenú v praxi niektorých cirkevných funkcionárov na Slovensku?

Čo mohol mať na mysli kardinál Martini, keď povedal, že Cirkev je 200 rokov pozadu?

Mať účasť na dianí a fungovaní Cirkvi, resp. farnosti znamená okrem iného aj mať zodpovednosť a tej sa neraz bojíme. Nebyť len pasívnym konzumentom ale spolutvorcom. Pohodlnejšie je byť kritizujúcim pozorovateľom. Vyberieš si tu vyprázdňujúcu alebo napĺňajúcu alternatívu?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister z nástenkového tendra kontroluje v Žiline mestský podnik

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Lepší príklad podvádzania pri tendroch by nevymyslel ani Matovič

Po rokoch idú nástenkári pred súd.


Už ste čítali?