reklama

Aká je súvislosť medzi povinným celibátom a pedofíliou?

Oslabenie autentickosti, kredibility a dôveryhodnosti našej Cirkvi je skľučujúce, nehovoriac o zničených životoch obetí. Zdobrovoľnením celibátu by Rímskokatolícka cirkev „prečistila vzduch“.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Piata kapitola našej knihy Tragédie celibátu – mŕtva manželka má názov „Elitarizmus rímskokatolíckych duchovných“ s podtitulom „Učiteľka morálky má pedofilných kňazov“. Po jej vydaní zosilnelo rezonovanie otázky do akej miery súvisí absolutizácia celibátu(celibát ako podmienka ku kňazstvu) so sexuálnymi škandálmi v Rímskokatolíckej Cirkvi. Apologéti systému a statusu quo zastávajú radikálny postoj, že súvislosť neexistuje. Kauzalita (PRIAMA súvislosť) medzi monopolizáciou celibátu a pedofíliou nie je. Okrem apologétov modelu, ktorý monopolizuje celibátnikov a nesvätí ženatých, to hovoria aj odborníci, napr. doc. Slávka Karkošková, s čím sa stotožňujeme. My, autori spomínanej publikácie, sme presvedčení, že jestvuje NEPRIAMA súvislosť . Súčasne však platí, že nikde sme nenapísali ani nepovedali, že svätením ženatých sa úplne odstráni tento katastrofálny problém ochromujúci Rímskokatolícku cirkev. Oslabenie autentickosti, kredibility a dôveryhodnosti našej Cirkvi je skľučujúce, nehovoriac o zničených životoch obetí. Promiskuitný a pedofilný klérus je katastrofou pre pokonci­lovú Cirkev.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

Nemožno sa vyhnúť otázke: Koľko sexuálnych škandálov zmieta gréckokatolícku cirkev, ktorá má celibát dobrovoľný? Ak niekto vie o nejakom prípade, prosím, aby mi dal vedieť, ja nepoznám žiaden.

Naša rétorika sa opiera o populárneho Francúzskeho kňaza Guy Gilberta – zdobrovoľnením celibátu Rímskokatolícka cirkev „prečistí vzduch“. Vyznieva totiž mimoriadne kontrastne, až toxicky kontrastne, keď Cirkev, ktorá definuje samú seba „predsedajúca v láske“ má sexuálnych predátorov v radoch svojich klerikov. Horliví apologéti celibátnej ideológie zvyknú argumentovať, že zneužívajú aj tréneri, vychovávatelia, učitelia, dokonca zneužíva sa aj v rodinách a vraj ešte viac ako v Rímskokatolíckej cirkvi. Tak pán Boh zaplať, že Cirkev nie je number one v sexuálnom predátorstve!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po prvé:

Ani učiteľ, ani tréner, ani vychovávateľ, ani žiadny rodič nie je ohlasovateľom morálky v takej miere ako kňaz. Žiadny z menovaných nie je predstaviteľ inštitúcie, ktorá je „svedomím sveta“ a ohlasovateľkou radostnej zvesti evanjelia, lásky a morálky.

Po druhé:

Rímskokatolícka cirkev, ktorá je stále poznačená starovekým negativizmom voči sexualite (Bohu vďaka za teológiu tela Jána Pavla II., ktorý vrátil ľudskej láske Bohom zamýšľanú dôstojnosť), moralizuje ako má láska vyzerať „za dverami manželskej spálne“, má nielen monopolizáciu celibátu, ale aj pedofilov v radoch kléru. Rímskokatolícka cirkev celibátnych mužov, posadnutá sexuálnou morálkou má sexuálnych deviantov vo svojich radoch!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po tretie:

K argumentu, že k zneužívaniu dochádza aj v rodinách, je nevyhnutné pripomenúť zásadný rozdiel v procese akým musí uchádzač o kňazstvo prejsť, kým bude vysvätený na jednej strane a čo obnáša stať sa biologickým otcom na strane druhej. Ako bohoslovci sme prechádzali šesťročnou intelektuálnou, duchovnou a ľudskou formáciou s množstvom pohovorov, kolokvií, psychotestov a posudkov. Nad našou integritou sa snažil bdieť tím formátorov v kňazskom seminári, počas prázdnin sme mali byť pod drobnohľadom domáceho farára, ktorý písal posudky po každých prázdninách - tieto posudky boli kľúčové pri „postupe vyššie“. Boli sme tak povediac na šesťročnom pozorovaní. Teda kým rektor seminára pri kňazskej vysviacke slávnostne vyslovil, adresujúc biskupovi-svätiteľovi, ono pamätné: „Na základe záruk hodnoverných osôb a podľa výpovede ľudu dosvedčujem, že sú súci“, bolo treba prejsť skutočne náročným procesom. Naproti tomu na to, aby sa muž stal otcom, v krajnom prípade, stačí, keď potužený alkoholom, alebo aj niečím iným, niekde na diskotéke sa zblíži s podobne baviacou sa čerstvou kamarátkou (ktorej nemusí vedieť ani meno) a môže sa stať otcom. Je to extrémny príklad, ale chcem ilustrovať rozdiel vo veci „dostať sa tam“, aby som eliminoval argumentovanie štatistikami v štýle: „Neútočte na Rímskokatolícku cirkev, veď zneužíva sa aj v rodinách.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po štvrté:

K argumentu „celibát pedofíliu nespôsobuje, do kňazstva s deviantnými sklonmi jedinec prichádza“. Bravo! Ale kto za to môže? Alebo ideme tvrdiť, že súčasná moderná psychológia ma problém demaskovať potenciálneho sexuálneho devianta? Veď ak celibát pedofíliu nespôsobuje (čo netvrdíme ani my v zmysle priamej kauzality), potom je situácia pre Rímskokatolícku cirkev rovnako zlá, lebo nik iný, len ona, naša Latinská cirkev je zodpovedná za to, že jej prekĺznu devianti. Na mieste je otázka, nakoľko biskupi využívajú právomoc vetovať odporúčanie psychológa, ktorý má samozrejme iba poradný hlas. Logicky sa nemožno ubrániť podozreniu, či kvôli akútnemu nedostatku kňazov sa neprižmurujú oči... Alebo mi snáď niekto vysvetlí, kde sa vzalo toľko sexuálnych predátorov v radoch klerikov?

Odstavenie zdravého mužstva doterajším nesvätením ženatých kandidátov oslabilo ostražitosť Rímskokatolíckej cirkvi v prijímaní celibátnych kandidátov. Máme málo kňazov, devianti preklzujú, ničia ľudské životy a súčasne stále sa bránime sväteniu spôsobilých ženatých (dobrovoľnému celibátu ako ho má Gréckokatolícka cirkev). Veď len tých sa dalo a bolo nutné svätiť a prázdnych fár bolo a je vo svete veľa a tak to aj dopadlo. Hlásame morálku, devianti ničia Latinskú cirkev zvnútra a normálnych ženatých mužov so sviatosťou manželstva nesvätíme. Respektíve svätíme ich, až po „zaplatení“ strašnej dane v podobe smrti ich manželky, ako vdovcov.

Po piate:

Pápež František ostro kritizuje a odsudzuje klerikalizmus. Ide o zneužívanie moci a svedomia, elitarizmus vyplávajúci zo svätenia, z čoho neraz resultuje pohŕdanie laikami. V nejednej farnosti vládne stredoveký dojem kastovníckeho modelu Cirkvi. Kasta vyvolených nadľudí (klerikov) vládne plebsu (laikom). /Bohu vďaka za každý jeden prípad, keď to neplatí/. Klerikalizmus sa podpisuje pod zneužívanie. Kompatibilita manželstva a kňazstva v Rímskokatolíckej cirkvi klerikalizmus zmierni. Svätenie ženatých bude liekom na klerikalizmus.

„Celé desaťročia sa Cirkev uchyľovala ku katastrofickej omerte, hanebnému mlčaniu o prechmatoch svojich kňazov.“ – prízvukuje Guy Gilbert. V mene zachovania imidžu, kreditu Cirkvi, v mene biblického citátu pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto mojich maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili do morskej hlbiny. Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza! (Mt 18, 6 -7) sa zametalo pod koberec a sexuálni zločinci sa prekladali na inú faru namiesto zatvorenia do basy. Mentalita ututlávania, neriešenia a vytesňovania sa však ukázala ako to najbrutálnejšie pohoršenie. Mentalita pštrosa strčiaceho hlavu do piesku nás kruto dobieha. Bumerang sa vracia.

Otázku, či dlohodobo potláčaná a nenaplnená sexualita nemôže participovať na deviantných sklonoch, nechám na odborníkov, ale mám dôvodnú obavu. V našom kontexte to znamená skonkrétnenie: na život v celibáte daný jedinec charizmu nemá, ale vplyvom ideológie a formácie sa v ňom ocitol a žiť ho musí. Kedysi, vplyvom nezavinenej nevedomosti chcel, teraz musí. Geneticky a okolnosťami nemá na to, aby svoj život vyriešil principiálne a morálne ... Okrem hlbokého presvedčenia mám aj empirické skúsenosti (nielen vlastné) aj biblicko-teologické zdôvodnenie, že sa problém nedá odbiť „zanedbaným duchovným životom a nedostatočným vzťahom k Bohu“.

Bohu vďaka za emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý sa „nakoniec odhodlal urobiť toľko očakávaný krok: vyložiť karty na stôl a prehovo­riť o ohromujúcom škandále, ktorý Rímskokatolícku cirkev naveky poznamená“, píše Gilbert vo svojej knihe Srdce v ohni. (Snáď aj to je jeden z dôvodov Benediktovej abdikácie.) Bohu vďaka za pápeža Františka, ktorý hlása nulovú toleranciu. Laicizáciou (prepustenie z klerického stavu) kardinála McCarricka pred pár dňami nastala nová epocha nekompromisného postoja k deviantom v rímskokatolíckom klére.

Nemožno nespomenúť úvahu, kedy by Cirkev dospela k aktuálnym postojom, keby sa témy nechytili profánne média, ktoré vraj majú Cirkev ako focus na paľbu. Viac ako liberálne média si Latinská cirkev škodí sama. Keby nebolo tímu novinárov z Boston Globe, možno by sa ututlávalo doteraz. Ide však o vážne spreneverenie Kristovmu pravda vás vyslobodí (Jn 8, 32).

Nie je ojedinelý názor z tábora nekritických apologétov, že správy o škandáloch prinášajú práve liberálne média majúce za cieľ kompromitáciu Cirkvi. To je hrubé zavádzanie alebo prinajmenšom nevedomosť. Hĺbkové a obsiahle štúdie si v súčasnosti dávajú vypracovávať biskupské konferencie, nakoľko si už uvedomili, že sa treba postaviť problému čelom. http://www.teraz.sk/najnovsie/nemecka-katolicka-cirkev-chce-otvorit/363093-clanok.html

Ospravedlniť sa, odškodniť obete finančne a hlásať nulovú toleranciu však nestačí. Až zdobrovoľnením celibátu (svätením ženatých) nám svet môže skúsiť uveriť, že nám na probléme záleží. Viera bez skutkov je mŕtva. (Jak 1, 17) Azda najťažší skutok je opraviť systém.

Odporúčam blogy Michala Pataráka, ktoré vzácne osvetľujú danú tému.

https://dennikn.sk/blog/1242868/sexualna-hmla-okolo-celibatu/

https://dennikn.sk/blog/1369173/temna-strana-sexuality-katolickeho-kleru/

https://dennikn.sk/blog/1387254/zneuzivajuci-knaz-perspektiva-subjektu/

V súčasnosti vychádza veľmi zaujimavá publikácia na príbuznú tému: http://www.christnet.eu/clanky/6190/v_den_zahajeni_setkani_v_rime_na_tema_zneuzivani_vychazi_kniha_o_pokrytectvi_v_cirkvi_sodoma.url

Vrelo odporúčam dielo Filipa Lawlera Ztracení. Kolaps katolícke kulturyhttps://www.kumran.sk/krestan-a-spolocnost/20042-ztraceni-kolaps-katolicke-kultury.html

ako aj vzácny a osvetľujúci film Spotlight

https://www.csfd.cz/film/388128-spotlight/prehled/

Michal Lajcha

Michal Lajcha

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

9.9. 2018 som ako správca Farnosti Kľak odhlalil pamätnú tabuľu svojmu dávnemu predchodcovi Rudolfovi Kluchovi, ktorý zomrel v r. 1984, kedy som sa narodil. Klucha, hrdina Krvavej nedele, záchranca 300 Kľakovanov, vychoval na kľakovskej fare troch synov. Súčasne som vydal dve odborné teologické knihy za svätenie ženatých v RKC (dobrovoľný celibát): Tragédie celibátu - mrtvá manželka (spoluautor Peter L. Baláž) a Tragédia celibátu - mŕtva manželka. Populárna verzia, ktoré som slávnostne odprezentoval pri odhaľovaní pamätnej tabule. Súvis je zrejmý - keby Rímskokatolícka cirkev v 12.storočí nevypudila ženatých z kléru, Rudolf Klucha mohol mať zákonitú manželku, sviatostné manželstvo a súčasne kňazstvo. Dôsledkom vydania kníh bola (očakávaná) suspendácia - odobratie farnosti a zákaz kňazskej činnosti. Počas kňazského pôsobenia mi bola blízka teológia a štýl pápeža Františka - Cirkev ako dom zo skla, poľná nemocnica, otvorená Cirkev, ktorá vychádza na perifériu, oslovuje nielen prvoľavicových katolíkov, ale aj hľadajúcich, aj tých ktorí veria štýlom "Boh áno, cirkev, nie" Cirkev všeobíjmajúca, Cirkev pre všetkých, Cirkev inkluzívna, nie exkluzívna, Cirkev bratská a kolegiálna, nie klerikalistická a elitárska, individuálny, nie legalistický prístup. Bavilo ma budovať mosty medzi profánnym a sakrálnym svetom. V súčasnosti sa venujem vydaniu našej knihy v svetových jazykoch. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu